Ráno s Hitlerom

Ráno s Hitlerom

Začalo to snom v ktorom som sa záhadne ocitol v rozkvete tretej ríše . Bol som v lese a okolo mňa sa začali zhromažďovať nemeckí vojaci . Zobrali ma do niakej budovy kde sa ma pýtali či som špión atd. . Ja som rozmel im a oni mne . Po niakom čase prisiel Hitrel a až vtedy som začal mať strach o svoj život . Tvrdil som , že som z budúcnosti a jedinne čo ma zachránilo od streli do hlavy bola veta , že mu to dokážem . Presunuli sme sa na záhradu kde som sním bol sám a začal som rozprávať všetko čo ma napadlo spojitosti so prítomnosťou . Rozprával som mu o pregresse športu , umenia a technológie . Vela krát ma zastavil a pýtal sa na konkrétne veci ktoré som mu vysvetloval . Zdal sa byť velmi rozumný a začínal prímať fakt , že som z iného časového obdobia . Mal som na jazyku vela viet , ale strach zo smrti ma umlčal . Spýtal sa ma ako to dopadne s jeho vojnou a aké postavenie má v mojej realite . Pretdým ako som začal tak som mu vysvetlil moju situáciu našeho společného posedu . Povedal som mu nech to neberie zle ale , že sa  cítim ako by som bol zatvorený s tigrom v klietke a čakal kým ma roztrhá . Privrel oči , pokrčil čelo a prikývol , že mám pokračovať . Povedal som mu , že vojnu prehrá , sám sa zabije a v historii je pokladaný za najvačšieho vyvrhela . V tej chvíli som nerozmýšlel nad zverstvami ktoré páchal . Pozeral som sa na neho ako spracováva informácie ktoré som mu poskytol . Z oka mu vyšla slza . Rozprával mi o tom ako mu je lúto ludí ktorý umierajú . –Chcel som vytvoriť lepší svet ,ale nikto to nechápe . V tom sne , v tej chvíli to bola velmi emotívna chvíla . Držal sa za hlavu a snažil sa vyrovnať so skutočnostou . Akoby niečomu porozumel ale nikdy by to nepriznal . Uvedomil som si , že tam sním nebudem sedieť večne a spýtal sa ho či nechce aby som ho obial . Prijal to …. A v jeho obiatí sa mi rozslzili oči . Držal som ho a povedal som a povedal mu –sprav to najlepšie ako vieš a vytvor lepší svet .

V tom okamihu som sa zobudil a pohoršene rozmýšlel sám nad sebou . To zas bola uchylárna . Isiel som na balkón , zapálil som si cigaretu a pozeral sa ako sneží na ludí . Rozmýšlal som nad svojou existenciou , nad prechádzajúcimi ludmi a nad systémom ktorý nás obklopuje velkými stenami .Vrátil som sa do postele otvoril si čokoládu a rozmýšlal nad ludmi kterých mam rád . Nad mamou a jej životom , nad bratmi a ich rodinami , nad dievčatom ktoré lúbim a nad nad priatelmi kterých si vážim . Čokoláda bola zjedená a začínal som mať pocit , že v posteli ležím zbytočne dlho . Obliekol som sa a vyrazil do ulíc . Pustil som si royksopp alebo spravím to takto..možno to bude fungovať  - http://www.youtube.com/watch?v=b8o6uKm91No – a pozeral som sa na padajúce snehové  vločky . Aj ked nechcem tak sa nevyhnem tomu aby som niak nereagoval na okolie . Preplietam sa medzi ludmi v klzkých podmienkach a hovorím si ..“no jo . život je len čas od boha v ktorom nám ukazuje aká je ludská existencia zbytočná „ . Neviem prečo ale s touto vetou sa zhodujem len ked som sám v dave . Pozorujem sneh jako dopadá na zem , jako keby to boli padajúce puzzle ktoré pomali ale isto zapadajú do skádačky s obrázkom spoločnosti . Možno som moc lahký nato aby som zapadol . Síce som z knihy –neznesitelná lehkost bytí – prečítal tak 120 stran ..nejde aby som niečo  nespomenul .

Čím je břemeno těžší,tím je náš život blíž zemi ,tím je skutečnější a pravdivější.Naproti tomu absolutní nepřítomnost břemene zpúsobuje ,že se člověk stáva lehčí než vzduch , vzlétá do výše, vzdaluje se zemi , 

pozemskému bytí, stáva se jen napúl skutečný a jeho pohyby jsou stejně svobodné jako bezvýznamné .

Pozeral som sa na sneh a rozmýšlal nad svojím životom . Neviem či si mám pokladať otázku čo je správnejšie . Svet nieje tak čierno-biely ako sa na prvý pohlad može zdať , ale úprimne mam radšej ked sneh pomali padá –narozdiel od toho ktorý už je nasnežený . Aj som chcel nastúpiť na šalinu ,ale bavila ma představa , že stúpam po prehnitej spoločnosti . Po ludoch ktorý nezmyselne hrabú  na úkor druhých  . Po ludoch ktorý zatváraju galerie , ničia kultúru , prostredie ,príležitosť a deformujú budúcnosť . Smutné je natom ,že aj ked niekto chce vytvoriť čin ktorý by bol prospešný, nájde sa vala odporcou ktorý si svojou teóriou chcu vyhoniť ego . Žijeme vo svete ktorý je rozmanitý názormi . Je nás vela a myslím , že ludstvo ako také sa nikdy navzájom nepochopí . Je dobre dopadnúť na zem a hrať hru náhodného šťastia ? Je dobré byť ?

Dohrala mi pesníčka a ja som si uvedomil , že je jedno čo si o mne ludia pomyslia , je mi jedno čo somnou bude . Chcem vytvárať veci slobodné a o ktorých budem sám presvedčený ,že sú správne . Jebem na vzhlad a zmysel ktorý si niekto utvrdil , že je správny . Súdiť význam a estetiku je niečo ako vytvárať kresťanstvo , sektu . Neznamená to , že si nevypočujem názor ludí ktorý ma svojou prácou presvedčili o tom , že sú dobrý …ale určite sa najdú aj taký ktorý na základe svojich znalostí budú chceť pripomenúť do éteru svoju beztak bezvýznamnú existenciu .

 Vyrovnávanie so životom , s ludmi , s minulosťou a budúcnosťou .

Nechcem si kaziť svoju vstupenku na nádych len koli tomu , že to je okolo mňa na hovno . Išiel som do obchodu , kúpil som si čokoládu . Život má býť mňam , život má byť sladký a věci ktoré robíme by mali byť reflektovať náš personálny ideál . A preto ma teraz napadol Jonathan Meese a jeho manifest …

Otváram bránu do školy , otáram dvere . Paní vrátna mi podáva klúče bez toho aby som sa jej pýtal a prichádzam do atelieru kde si napíšem niaky text o dnešnom ráne a pustím sa do práce ktorá mi na tvári udrží úsmev .