Friday, December 28, 2012

really inside of me ?


                                                                               part ..maybe  one


Teplo..................................................................................................................................................................................................................................................................................... . Zima ........................................................................................ . Neviem ako začať ............ . Musia mať veci zmysel ? Myslím , že nie . K snoiefnpas asdnôwoebc ae . Ale kebyže píšem takto tak by ste mi asi nerozumeli .Aj tak to pravdepodobne nebudete čítať .
Bol piatok  . Chcel som si kúpiť tenisovú raketu  , bielu tenisovú raketu . Raketu v tvare tenisu . Ale bielu . Rozhodne bielu . Ale chýbali mi financie . Zapálil som si rukou cigaretu a rozmýšlal ako zarobím peniaze .
Pôjdem pracovat ? pôjdem na úrad ? budem predávať art ? art? budem sa predávat ? 
Bol som rozhodnutý . Rozhodnutý ísť do vnútra ,pretože mi došla cíga . Sadol som si za počítač a pozrel sa kolko stoja prostitúti . Nebolo to nič moc , nič moc nato aby som si kúpil raketu . Ale za pokus to stálo . Mal som nato deň , teda noc . Jedinnú noc , jedinnú priležitosť si zarobiť . Zobral som to vážne . Pozrel som sa do zrkadla a povedal si “toto je ten okamih , toto je ta chvíla o ktorej ti všetci rozprávali “ .Jakub kedy vyrastieš , kedy už dostaneš rozum , kedy budeš dospelý . Cítil som príležitosť . Rozposlal som pár mailov so svojími nahými fotkami a dal kním komentár -Súrne dnes- . Fotenie bolo ťažké . 
V dome bola len mama od ktorej som pomocť nechcel . Chcel som to zvládnuť sám . Zodpovedne . Vyzliekol som sa a pozrel do zrkadla . Nebolo to ono . Takto sa nepredáš chlapče . Dal som si na seba bratové tenisky a išiel sa omrknúť znova . Stále to nebolo ono . Ale bola tu zmena vyvolaná novými Adidaskami . Ešte to niečo chce . Dal som si na seba klobúk . Ano. Teraz to je dokonalé . Urobil som par klikov , drepov a odfotil sa . Mmm spravím vám to interaktívnejšie (pokial nerozumiete tak si to skúste nájsť ..fakt pomôže vám to v živote ) no . Dajte si tento link http://www.youtube.com/watch?v=VGFBBC4xPbM
Posunte to na prvú minútu a zapojte predstavivosť . A teraz som spravil .
JEDNU PÓZU ,
cvak....úsmev...blesk 
DRUHU PÓZU,
a to istee
TRETIU PÓZU 
vyzeralo to úžasne . .......................................................................................................................................................................
dobre ...
môžete to vypnúť . 
Hneď sa mi ozvalo pár mužov ..teda ludí .. ale skôr mužov . Zaujal ma jeden kde stálo , že mi zaplatí viac ako kto koľvek iný . Prečo nie . Mal som svoje plány . Svoj ciel . Svoje predstavy . Riadim sa mottom “bez rešpektu pre svoj ciel” . a ja som ciel mal ..... mal . Napísal mi adresu a čas kedy a kde mám prísť . Poslal mi aj fotku . Zrejme kôli identifikacii ...ale keď sa mi načítal obrázok bol tam len penis . No . Povedal som si , ze to musi byť niaky kokot , ale nie v niakom urážlivom zmysle . Len to tak bolo . Obliekol som sa a s predstavou , že idem stretnúť niekoho kto vyzerá ako penis som nastupil do autobusu . Cesta bola výborna  .
Vystúpil som a hladal adresu ..teda skôr číslo 35 . Pane neviete kde je dom s číslom 35 ? spýtal som sa jednej prechádzajúcej ženy . Vedel som ,že to je žena ale stále som mal v hlave záhadnú profilovku . Pozrela sa na mňa . Ja na ňu . Naše oči sa stretli . Stretli mmm v jednom pohlade . Našom . Ja a ona . Myslím , že tam nebol niekto iný . Asi. ....Ale to neviem lebo som pozeral na ňu . Povedala mi , ze mám ísť týmto smerom a ,že to nájdem . Išiel som . Mohla mi povedať kde sa mám zastaviť . Ale stihol som si to uvedomiť predtým ako som opustil ulicu . Myslel som na udicu .... aj teraz na ňu myslím . no to je jedno . Našiel som to . Pred vchodom stál niaky pán , pozrel som sa na neho a jednoducho ho ignoroval . Pozdravil ma . Ahoooj Kubenko (to je moc nick) Nevedel som prečo . Hneď ma napadlo pár vecí .
- Aj jemu som posielal fotky ? Poslal som to každému ? Čo keď som panic ?... Rozhodne ma nenapadlo , že to môže byť on . Vôbec nevyzeral ako fotka ktorú mi posielal . Bol to on . Dokonca čakal na mňa . Obial ma . 
Predohra ? .... neviem . Išli sme k nemu do bytu . Posadil som sa do gauča , bol čierny , kožený , masívny, dobre sa na ňom sedelo  ... neviem čo vás ešte zaujíma . Gauč . 
Takto nevyzeral . Bol ..iný . Na stole mal pár zábavných časopisov ako ... Vlastne neviem aký casopis je zábavný . Mal ich na stole a mal na nich rozhodené lentilky tak mi to prišlo zábavné , ale odstupom času zisťujem , že to nemalo žiadnu spojitosť . Chvílu sme sa bavili o jeho živote . Bol to generál . Neviem čoho ale mal doma pár zbraní . Bol to generál zbraní . Zhasol a mne došlo , že sa už nechce rozprávať . Vypol telku na ktorú som sa nepozeral a sadol si pri mňa . Pozrel sa na mňa . Nemám rad pohlady do očí , človek na vás pozerá..asi niečo čaká a vám behá po rozume milión otázok čo asi chce tá osoba počuť . Povedal som mu...
 “aha neviem čo príde ale fakt si to zariaď podľa seba , nemysli na mňa, nemysli čo si pomyslím ...sú to tvoje prachy ..ok ? “ 
Potešil sa a odišiel do niakej miestnosti . Chvílu tam s niečim buchotal a potom ma zavolal do spálne . Až keď som tam prišiel tak som zistil , že to je spálňa ale ...to chápete.. že ? .
Kľačal na posteli . Mal na sebe rúžovú masku nosorožca v rukách držal zlatú trúbku a bol nahý . Už som ho spoznával . To je úžasná úchylka pomyslel som si . Človek vám dá možnosť zahodiť záclonu spoločnosti a hneď vám vznikne scéna ktorú môžete namalovať . Povedal mi aby som išiel za ním ..tak som išiel . Teraz v skratke lebo ma to moc nebaví písať . Celá ta skurvená interpunkcia a pravopisné chyby .  Lahol som si . Otvorili sme pár ovocných jogurtov , posipali sme sa trblietkami -tými malými pičovinami čo trblietajú ..trblietky ... a občas som hral na trúbku . Zapálil som si . Začal rozmýšľať . 
no ...
hmm ...


.....
nič ma nenapadlo . S úsmevom mi dal peniaze . Obliekol som sa a išiel preč . Cestou domov som zašiel na ranajky . Dal som si dva steaky pez prílohy . Bol som dobre najedený . Teraz mi už len chýbalo jemne ...len spičkou jazyka ..oblízat packu vystrašenej líšky . Ale čašník sa tváril , že o žiadnej nevie . ...


some collages






Friday, October 26, 2012

26 10 19 16


bez ničoho by nebolo nič ...

prečítané kapitoly ktoré sa nedajú vytrhnúť 
pocity ktoré sa nedajú ukradnúť ...

stránky kedy radosť a láska 
striedajú trápenie...

chvíle kedy bolesť čaká na znamenie ... 

postavy v knihe bez autora 
čakáme kam nás príbeh zavedie ...

Sunday, September 23, 2012

22 23 09 12


 Ocitáme sa v priestoroch obklopení prázdnymi objektamy
s reproduktorov počúvame našu meniacu sa náladu .....

Tvoríme v dojatí skrytej kamery 
dúfame , že nás jedného dňa slávnych zobrazí .....

Úžasné svety v našich hlavách , 
pracou v realite nepoškvrnené ......

nevyrovnaní s pocitom viny ked laháme do postelí 
tajme dúfame , že nás niekto zastrelí ....... 

Bojíme sa vyjadriť city 
aj v situáciách kde sú zbytočné ........

premýšľame nad životom ...

ale pritom ho 
ospravedlňujeme prítomnosťou......


Friday, August 3, 2012

Brno

Frustrácia pri hladaní odpovedí
je svet dobrý alebo zlý ? ...

Učia ma nevidieť čierno-bielo ...
pritom sami majú nebo a peklo .

Mestá zahltené sračkami
mraky dobra prináša

z ktorých občas zaprší ...

Hladáme zmysel vo veciach
ktoré ich nemajú .
Obklopuje nás temnota
kde sa otázky strácajú .

Posledný výdych
a
svetlo zabudnutia .

Saturday, April 21, 2012

Posledná noc na Zemi


Posledná noc na zemi 
S tmou by prichádzalo šielenstvo .
Noci bez spánku
udržujú túžbu a chtíč . 
Mozog vedomí si zánik 
odkríva charakter . 
Bolo by to peklo 
v ktorom sami sebou sme . 
V tme by bol pocuť 
krik 
nárek 
výstrel 
zúfalosť
žalospev droliacej sa architektúry 
snahu jednotlivcov udržujúcich mier.
Boli by sme blázni 
tak 
ako sme hlboko vo svojich dušiach . 
Strachom tak naplnení 
že sme ho prestali chápať.
Prechádzať sa po meste 
ožarovaný plameňom 
horiacich výloh.
Pozerať sa na záhubu nahých ludí 
...
náhodne šťastie  
z chute si užiť . 

Friday, April 6, 2012

Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .

Radosť dochádza . Nálada ktorú som si vytvoril pred tým ako som nastúpil do tohoto autobusu vypršala a som vystavený realite ktorá ma čaká . Prečo som si niečo nezobral so sebou . Bál som sa? Človek zrejme netúži po policajnom výsluchu . Je tu dusno , malo miesta a cesta bude ešte dlhá . Vyčerpávajúca nuda. Paralizuje vás byť aktívnym . Fyzická činnost je absolútne vylúčená a mentálna je silno obmedzená . Rušné zvuky naplnujú celú komoru . Dvojradové jazdiace kino v ktorom ste núteny sedieť 16 hodín a čakat na film ktorý nepríde . Otravné zvuky krčiacich sa plastových obalov narušujú pre mňa nezaiteresované familiárne rozhovory ktoré ma nezaujímajú . Mal by som niečo napísať . Radšej . Nemyslím si ,že by som bol schopný urobiť niečo zlé a zvrátené . Podla spoločnosti ktorá vytvára hranice som zločinec , ale nemyslím si ,že som nebezpačný . Dážď , tma , ludia , tri aspekti z ktorých nevzniká dobrý drink . Predstava dobreho drinku je plážová pestrofarebná sranda ktora vás baví len na pohlad . Ale tento je iný , zlý ..lacný , nechutný . Je ako keby ste si v zlú noc , bez penazí s daždom a bez strechy kúpili pol deci vodky v plaste a pomali ju posrkávali 16 hodin čakajúc vo fronte aby ste sa pozreli na atrakciu 7 ročného amerického kozmonauta .Ostava mi jedna ticinka , jedno pivo , jedna bageta , jedna noc a jeden život . Šofér tohto šialeného plavidla je ako z iného sveta . Je nadmerne veľký , malé oči daleko od seba , myslím ,že to je dobrých 10cm . Malé uši , hlas ktorému nieje rozumieť dokým sa nerozčúli . Správa sa príšerne .Natoľko otrávený životom , že to prenáša na okolie . Ja zato nemôžem ,že sa mu táto cesta nepáči . V živote sa udeje vela situácii ktoré neplánujeme , ale pravda je -život máme taký aký si ho spravíme . Prečo sa teraz niekto nepostaví a nezačne nahlas kričat’ ? Prečo niekto nepovie tej príšere za volantom nech ide rýchlejšie , alebo či sa nato naozaj nevyjebe .Ústupky . Predsudky . Sociálny život .Spolunažívanie . Rešpektovanie sa . Inými slovami hranice . Hranice ktoré vytvorila spoločnosť aby vytvorili lepší svet . Sami vidíme ako ten svet funguje . Hranice ktoré nás nenútia rozmýšlať , kde sa stratila fantázia . Núti nás to byť slobodí len vo svojich mysliach . Nieje to zdravé , vytvára to schizofrenikov . Len blázon je slobodný . Nastala tá chvíla keď som unavený nad niečim rozmýšlať . Vyjebaný autobus . Zvuk motora a zápach ponožiek . Ženy ? Tie som si ani nestihol omrknúť . Myslím ,že to je aj tak jedno . Som oblečený ako psychopat a myslim ,že moje šance hlavne zatienuje autobusový záves za ktorým sa skrívam . 0:01 . prvá minúta nového dňa . Za desať hodín vytúpim z tohoto šialenstva .Čo budem robit? Teším sa na svoju mamu . Nato ako žije a kde žije .Cesta pokračovala strašne . Spal som len utržkovito , neustále ma prebúdzalo okno o ktoré som si búchal hlavu . Ponožky spolusediaceho pripomínali zápach tresky . Ráno bolo lepšie . Čím viac zastávok prišlo tým bol autobus prázdnejší . Nakoniec sme cestovali len piati ludia . Začalo svietiť slnko . Už od počiatku mesta bolo cítiť ,že sme v inom svete. Plachetnice, jazero , vychod slnka nad horami , čisté ulice . Mesto ktoré má hlbokú penaženku . Možno to stálo zato . Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .

Saturday, March 24, 2012

Na text všichni jebou ...

Víkend


Zobudím sa s radostou

som tu , dýcham ...sám v byte

nepichám .

Blaho na tvári kým príde realita

bolesti, kŕče, zlé chvíle

pohlad do penaženky z ktorej vyletia motýle .

Poriadok v izbe kazia plastové tácky od číny

...neprijaté hovory od maminy .

So zapreným pohladom do zeme

skontrolovať účet ideme .

Paní je tam niečo ?

-áno pane , môžete nastaviť vaše špinavé dlane .


S úsmevom na tvári sa vydávam do ulíc

dôležitejšie je to čo chcem

ako to čo potrebujem .

Bríle, cígi , pičoviny

...veď mna dostihne pocit viny.

Kamarátka píše či nepôjdeme von

prečo nie , veď mi jebe ...

možno vylezieme na strom .

Jej orandžové okuliare a modrá bunda

...rýmuje sa mi stým len kunda .

Práveže proti nej nič nemám , je to milé dievča

len naňu zrejme nemám .


Sadneme si .

Daš si pivo ? Jedno , dve ?

jasné veď prečo nie ...

po chvíli peknej debaty

preberajúc ludské hodnoty ...

“Jakub a ako to máš s tými chlapcami ?”

Ticho, pýrenie nastalo

ale prečo , veď sa takmer nič nestalo ...

pokračujeme , smiech , cíga dohasne

ale tá otazka tu stále zostane .

Rozlúčenie ... bozk v nádeji

zostali sme pri objatí .


Čo teraz , bol to rýchli záver

hmm ... objednám si papier .

Čas ubiehal

zabil som ho tým ,že

som v hre pred policajtami utekal .


Papier som mal

dal som si ho kým som začal variť

... to som zvedavý ako sa budem zachvílku tváriť


Nepoznal som svoje meno

čo je život , k čomu je ego ?

čo je somnou

nespal som

...ale bol som zasnený do rýše snou .


Ráno prišlo

nevedel som čo je čas .

Jedlo tu bolo , ale nebol som hladný

zase raz .

A teraz sedím na pive a bíšem tieto príšerné

básne .

Dakujem mami

ved nieje to krásne ?


Sunday, March 18, 2012

Slnečné ráno

Slnečné ráno


V samote a tichu

poznáva človek sám seba .

V posteli alebo rannom ruchu .

Každodené dialógy

zabijaju existenciu.

Sami sa stávame blázni

v progresi očakávanej pochvali.

Otroci budúcnosti

kazia slobodu a nádej

ale život ide nemenne dalej .

Pozerám pred seba do tmy nemoty

a dýcham v predstave ľudských

nadejí ...