Friday, December 28, 2012
really inside of me ?
Wednesday, December 5, 2012
Friday, October 26, 2012
26 10 19 16
Sunday, September 23, 2012
22 23 09 12
Ocitáme sa v priestoroch obklopení prázdnymi objektamy
Saturday, August 25, 2012
Saturday, August 4, 2012
Friday, August 3, 2012
Brno
je svet dobrý alebo zlý ? ...
Učia ma nevidieť čierno-bielo ...
pritom sami majú nebo a peklo .
Mestá zahltené sračkami
mraky dobra prináša
z ktorých občas zaprší ...
Hladáme zmysel vo veciach
ktoré ich nemajú .
Obklopuje nás temnota
kde sa otázky strácajú .
Posledný výdych
a
svetlo zabudnutia .
Wednesday, July 11, 2012
Saturday, June 16, 2012
Saturday, April 21, 2012
Posledná noc na Zemi
Friday, April 6, 2012
Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .
Radosť dochádza . Nálada ktorú som si vytvoril pred tým ako som nastúpil do tohoto autobusu vypršala a som vystavený realite ktorá ma čaká . Prečo som si niečo nezobral so sebou . Bál som sa? Človek zrejme netúži po policajnom výsluchu . Je tu dusno , malo miesta a cesta bude ešte dlhá . Vyčerpávajúca nuda. Paralizuje vás byť aktívnym . Fyzická činnost je absolútne vylúčená a mentálna je silno obmedzená . Rušné zvuky naplnujú celú komoru . Dvojradové jazdiace kino v ktorom ste núteny sedieť 16 hodín a čakat na film ktorý nepríde . Otravné zvuky krčiacich sa plastových obalov narušujú pre mňa nezaiteresované familiárne rozhovory ktoré ma nezaujímajú . Mal by som niečo napísať . Radšej . Nemyslím si ,že by som bol schopný urobiť niečo zlé a zvrátené . Podla spoločnosti ktorá vytvára hranice som zločinec , ale nemyslím si ,že som nebezpačný . Dážď , tma , ludia , tri aspekti z ktorých nevzniká dobrý drink . Predstava dobreho drinku je plážová pestrofarebná sranda ktora vás baví len na pohlad . Ale tento je iný , zlý ..lacný , nechutný . Je ako keby ste si v zlú noc , bez penazí s daždom a bez strechy kúpili pol deci vodky v plaste a pomali ju posrkávali 16 hodin čakajúc vo fronte aby ste sa pozreli na atrakciu 7 ročného amerického kozmonauta .Ostava mi jedna ticinka , jedno pivo , jedna bageta , jedna noc a jeden život . Šofér tohto šialeného plavidla je ako z iného sveta . Je nadmerne veľký , malé oči daleko od seba , myslím ,že to je dobrých 10cm . Malé uši , hlas ktorému nieje rozumieť dokým sa nerozčúli . Správa sa príšerne .Natoľko otrávený životom , že to prenáša na okolie . Ja zato nemôžem ,že sa mu táto cesta nepáči . V živote sa udeje vela situácii ktoré neplánujeme , ale pravda je -život máme taký aký si ho spravíme . Prečo sa teraz niekto nepostaví a nezačne nahlas kričat’ ? Prečo niekto nepovie tej príšere za volantom nech ide rýchlejšie , alebo či sa nato naozaj nevyjebe .Ústupky . Predsudky . Sociálny život .Spolunažívanie . Rešpektovanie sa . Inými slovami hranice . Hranice ktoré vytvorila spoločnosť aby vytvorili lepší svet . Sami vidíme ako ten svet funguje . Hranice ktoré nás nenútia rozmýšlať , kde sa stratila fantázia . Núti nás to byť slobodí len vo svojich mysliach . Nieje to zdravé , vytvára to schizofrenikov . Len blázon je slobodný . Nastala tá chvíla keď som unavený nad niečim rozmýšlať . Vyjebaný autobus . Zvuk motora a zápach ponožiek . Ženy ? Tie som si ani nestihol omrknúť . Myslím ,že to je aj tak jedno . Som oblečený ako psychopat a myslim ,že moje šance hlavne zatienuje autobusový záves za ktorým sa skrívam . 0:01 . prvá minúta nového dňa . Za desať hodín vytúpim z tohoto šialenstva .Čo budem robit? Teším sa na svoju mamu . Nato ako žije a kde žije .Cesta pokračovala strašne . Spal som len utržkovito , neustále ma prebúdzalo okno o ktoré som si búchal hlavu . Ponožky spolusediaceho pripomínali zápach tresky . Ráno bolo lepšie . Čím viac zastávok prišlo tým bol autobus prázdnejší . Nakoniec sme cestovali len piati ludia . Začalo svietiť slnko . Už od počiatku mesta bolo cítiť ,že sme v inom svete. Plachetnice, jazero , vychod slnka nad horami , čisté ulice . Mesto ktoré má hlbokú penaženku . Možno to stálo zato . Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .
Saturday, March 31, 2012
Saturday, March 24, 2012
Na text všichni jebou ...
Víkend
Zobudím sa s radostou
som tu , dýcham ...sám v byte
nepichám .
Blaho na tvári kým príde realita
bolesti, kŕče, zlé chvíle
pohlad do penaženky z ktorej vyletia motýle .
Poriadok v izbe kazia plastové tácky od číny
...neprijaté hovory od maminy .
So zapreným pohladom do zeme
skontrolovať účet ideme .
Paní je tam niečo ?
-áno pane , môžete nastaviť vaše špinavé dlane .
S úsmevom na tvári sa vydávam do ulíc
dôležitejšie je to čo chcem
ako to čo potrebujem .
Bríle, cígi , pičoviny
...veď mna dostihne pocit viny.
Kamarátka píše či nepôjdeme von
prečo nie , veď mi jebe ...
možno vylezieme na strom .
Jej orandžové okuliare a modrá bunda
...rýmuje sa mi stým len kunda .
Práveže proti nej nič nemám , je to milé dievča
len naňu zrejme nemám .
Sadneme si .
Daš si pivo ? Jedno , dve ?
jasné veď prečo nie ...
po chvíli peknej debaty
preberajúc ludské hodnoty ...
“Jakub a ako to máš s tými chlapcami ?”
Ticho, pýrenie nastalo
ale prečo , veď sa takmer nič nestalo ...
pokračujeme , smiech , cíga dohasne
ale tá otazka tu stále zostane .
Rozlúčenie ... bozk v nádeji
zostali sme pri objatí .
Čo teraz , bol to rýchli záver
hmm ... objednám si papier .
Čas ubiehal
zabil som ho tým ,že
som v hre pred policajtami utekal .
Papier som mal
dal som si ho kým som začal variť
... to som zvedavý ako sa budem zachvílku tváriť
Nepoznal som svoje meno
čo je život , k čomu je ego ?
čo je somnou
nespal som
...ale bol som zasnený do rýše snou .
Ráno prišlo
nevedel som čo je čas .
Jedlo tu bolo , ale nebol som hladný
zase raz .
A teraz sedím na pive a bíšem tieto príšerné
básne .
Dakujem mami
ved nieje to krásne ?
Sunday, March 18, 2012
Slnečné ráno
Slnečné ráno
V samote a tichu
poznáva človek sám seba .
V posteli alebo rannom ruchu .
Každodené dialógy
zabijaju existenciu.
Sami sa stávame blázni
v progresi očakávanej pochvali.
Otroci budúcnosti
kazia slobodu a nádej
ale život ide nemenne dalej .
Pozerám pred seba do tmy nemoty
a dýcham v predstave ľudských
nadejí ...