Tuesday, August 6, 2013
Thursday, August 1, 2013
Saturday, June 22, 2013
Monday, April 15, 2013
učili nás
Vyšlapaná cesta ...
volá nás .
Ťaháme kríž a padáme do jám zabudnutia .
Albatros spúšťa záchranné lano .
Učili nás nepozerať sa nad seba
bolo by to len pozastavenie ,
ktoré nikam nevedie .
Monday, April 1, 2013
Rozpravka - Náš ujo Dávid .
predstavte si , ze je niaky kreator … dajme tomu priroda , ktora na zemi riesi veci vytvara druhy a deformuje krajnu atd . Budeme ho volat ujo Dávid . Tento ujo Dávid si jedného dna povedal , ze potrebuje niaku zabavu , potrebuje problem ktory by mohol riesit . Nevedel co ma robit . Neustale sa srkabal , hybal koli tomu litosferickymi doskami a ani nevedel ako a vytvoril kontinenty na ktorych teraz relaxujeme . hovirl si co stym spravim , chcem to zo seba prec . nechcem tento neprijemny pocit , stale sa skrabal a skrabal . Ujo Dávid nepoznal krém ktorym by sa natrel . Tak si povedal ze si vytvori nieco co ho toho svrbenia zbavi . Tak zasadil semienko ktore sa volalo Purgatorius . Specialne semienko . nejde totizto o niaku kvetinku ale o nas . Kedze porgatorius je myslim prvy primat . Chvilku si pockal . Pretoze ujo David ma uplne iny pojem o case ako my . Spravil si caj a ked sa zaseraz pozrel na zem tak z maleho semianka bol Australopithecus -to nemusim vysvetlovat - tak si zapol telku a pozeral ja neviem krok za krokom . A ked to skoncilo tak sa pozrel znova na svet a bol strasne spokojny . Jeho semienko vyrastlo do dokonalosti . Este predtym ako ho zasadil tak mal semienko v dlaniach a tichucko na neho dookola recitoval . "ropa ,diamanty, zlato , budete sa mat skvelo". Vedel , ze to su tie veci ktore ho stvali a svrbeli . My sme si preto vymysleli nazov nerastne bohatstvo . Ale ujo David je ku vsetkemu znami hlavne tym ze je velka kurva . Tusil , ze ked budeme pouzivat tieto zdroje tak ich vycerpame ale aj sa staneme uplnymi svinami a sami seba vyhladime z planety .Nebol si ale uplne isty tak si jedneho dna zobral par pokusnych ludi a spravil mali experiment . Zavrel jedneho cloveka do miestnosti kde bol cokoladovy kolac , tento clovek bol zdatny a kolac si zo zaciatku len obzeral , nevedel ci nahodou niekoho nieje . Druhy den sa zobudil na tom istom mieste a bol hladny . Vedel ze tam je len kolac ale nebol si isty ci ho ma zjest , preto objedol kolac len velmi nenapadne .O tyzden zostala z kolaca len polovica . a v tom ujo David pustil par ludi do tej istej miestnosti kde bol kolac . Clovek ktory tam bol prvy sa nechcel rozdelit , vedel ze je teraz viac ako vsetci ostatny a narokoval si pravo na kolac . Aj ked jemu nepatril . Mal sa lepsie a to ujovi Davidovi stacilo aby sa ujistil vo svojom test . Potom zobral tychto ludi a vratil ich na zem . Bolo mu to jedno a spinit sa snimi nechcel . Tyto ludia prisili na svet a zacali vytvarat nabozenstva . Ujo David prekrutil ocami a vyckaval kym uz konecne zacneme odstranovat tu neprijemnu bolest ktora ho trapila . Uz to bolo . Usmieval sa . Krical "ANO , ANO ! uz to prestava …ale este tam ! " Po nociach sa ujo David pozera na svojich milacikov , majitelov ropnych spolocnosti . Hladka ich ked spia . Rozprava im rozpravky o tom ako sa budu mat este lepsie . Ujo David bol predsa jedneho dna prekvapeny ked na zem dopadla prva atomova bomba , najprv ho to zaskocilo ale potom dostal pocit ktory mu velmi pripominal orgazmus . OOOOOO!!!! ESTE !!!! Milujem vas ludia , milujem . Hovori to totiz preto lebo vie co ho caka . V nasom porovnani je to ako keby vas vyfajcila slapka a vy jej z mocnym pohladom poviete "hah , a ty si si myslela ze ti zaplatim , zmizni" . Na zemi sa ale vytvorila skupinka ludi ktory si myslia ze by sme sa k zemi nemali spravat tak ako sa spravame , ale z tyh si ujo David starosti nerobi -ako rad hovori - je ich malo a nerobia srarosti . S usmevom caka ked uz na planete nebudeme a on konecne moze zacat riesit problemy na ktore tak znudene cakal , bude vytvarat , vychutnavat si svoju dokonalost , jeho zmysel pre farebnost a zit s pocitom ze mu vyslo vsetko tak ako si naplanoval . No nieje uzasny ten ujo David .
Saturday, February 23, 2013
Ráno s Hitlerom
Ráno s Hitlerom
Začalo to snom v ktorom som sa záhadne
ocitol v rozkvete tretej ríše . Bol som v lese a okolo mňa sa začali
zhromažďovať nemeckí vojaci . Zobrali ma do niakej budovy kde sa ma pýtali či
som špión atd. . Ja som rozmel im a oni mne . Po niakom čase prisiel Hitrel a
až vtedy som začal mať strach o svoj život . Tvrdil som , že som z budúcnosti
a jedinne čo ma zachránilo od streli do hlavy bola veta , že mu to dokážem .
Presunuli sme sa na záhradu kde som sním bol sám a začal som rozprávať všetko
čo ma napadlo spojitosti so prítomnosťou . Rozprával som mu o pregresse športu
, umenia a technológie . Vela krát ma zastavil a pýtal sa na konkrétne veci
ktoré som mu vysvetloval . Zdal sa byť velmi rozumný a začínal prímať fakt , že
som z iného časového obdobia . Mal som na jazyku vela viet , ale strach zo
smrti ma umlčal . Spýtal sa ma ako to dopadne s jeho vojnou a aké
postavenie má v mojej realite . Pretdým ako som začal tak som mu vysvetlil
moju situáciu našeho společného posedu . Povedal som mu nech to neberie zle ale
, že sa cítim ako by som bol zatvorený s tigrom
v klietke a čakal kým ma roztrhá . Privrel oči , pokrčil čelo a prikývol ,
že mám pokračovať . Povedal som mu , že vojnu prehrá , sám sa zabije a v historii
je pokladaný za najvačšieho vyvrhela . V tej chvíli som nerozmýšlel nad
zverstvami ktoré páchal . Pozeral som sa na neho ako spracováva informácie
ktoré som mu poskytol . Z oka mu vyšla slza . Rozprával mi o tom ako mu je
lúto ludí ktorý umierajú . –Chcel som vytvoriť lepší svet ,ale nikto to nechápe
. V tom sne , v tej chvíli to bola velmi emotívna chvíla . Držal sa
za hlavu a snažil sa vyrovnať so skutočnostou . Akoby niečomu porozumel ale
nikdy by to nepriznal . Uvedomil som si , že tam sním nebudem sedieť večne a
spýtal sa ho či nechce aby som ho obial . Prijal to …. A v jeho obiatí sa
mi rozslzili oči . Držal som ho a povedal som a povedal mu –sprav to najlepšie ako
vieš a vytvor lepší svet .
V tom okamihu som sa zobudil a pohoršene
rozmýšlel sám nad sebou . To zas bola uchylárna . Isiel som na balkón , zapálil
som si cigaretu a pozeral sa ako sneží na ludí . Rozmýšlal som nad svojou
existenciou , nad prechádzajúcimi ludmi a nad systémom ktorý nás obklopuje
velkými stenami .Vrátil som sa do postele otvoril si čokoládu a rozmýšlal nad
ludmi kterých mam rád . Nad mamou a jej životom , nad bratmi a ich rodinami ,
nad dievčatom ktoré lúbim a nad nad priatelmi kterých si vážim . Čokoláda bola
zjedená a začínal som mať pocit , že v posteli ležím zbytočne dlho .
Obliekol som sa a vyrazil do ulíc . Pustil som si royksopp alebo spravím to
takto..možno to bude fungovať - http://www.youtube.com/watch?v=b8o6uKm91No
– a pozeral som sa na padajúce snehové vločky
. Aj ked nechcem tak sa nevyhnem tomu aby som niak nereagoval na okolie .
Preplietam sa medzi ludmi v klzkých podmienkach a hovorím si ..“no jo .
život je len čas od boha v ktorom nám ukazuje aká je ludská existencia
zbytočná „ . Neviem prečo ale s touto vetou sa zhodujem len ked som sám v dave
. Pozorujem sneh jako dopadá na zem , jako keby to boli padajúce puzzle ktoré
pomali ale isto zapadajú do skádačky s obrázkom spoločnosti . Možno som
moc lahký nato aby som zapadol . Síce som z knihy –neznesitelná lehkost
bytí – prečítal tak 120 stran ..nejde aby som niečo nespomenul .
Čím je břemeno těžší,tím je náš život blíž zemi ,tím je skutečnější a pravdivější.Naproti tomu absolutní nepřítomnost břemene zpúsobuje ,že se člověk stáva lehčí než vzduch , vzlétá do výše, vzdaluje se
zemi ,
pozemskému bytí, stáva se jen napúl skutečný a jeho pohyby jsou stejně svobodné jako bezvýznamné .
Pozeral
som sa na sneh a rozmýšlal nad svojím životom . Neviem či si mám pokladať
otázku čo je správnejšie . Svet nieje tak čierno-biely ako sa na prvý pohlad može
zdať , ale úprimne mam radšej ked sneh pomali padá –narozdiel od toho ktorý už
je nasnežený . Aj som chcel nastúpiť na šalinu ,ale bavila ma představa , že
stúpam po prehnitej spoločnosti . Po ludoch ktorý nezmyselne hrabú na úkor druhých . Po ludoch ktorý zatváraju galerie , ničia
kultúru , prostredie ,príležitosť a deformujú budúcnosť . Smutné je natom ,že
aj ked niekto chce vytvoriť čin ktorý by bol prospešný, nájde sa vala odporcou
ktorý si svojou teóriou chcu vyhoniť ego . Žijeme vo svete ktorý je rozmanitý
názormi . Je nás vela a myslím , že ludstvo ako také sa nikdy navzájom
nepochopí . Je dobre dopadnúť na zem a hrať hru náhodného šťastia ? Je dobré
byť ?
Dohrala
mi pesníčka a ja som si uvedomil , že je jedno čo si o mne ludia pomyslia , je
mi jedno čo somnou bude . Chcem vytvárať veci slobodné a o ktorých budem sám
presvedčený ,že sú správne . Jebem na vzhlad a zmysel ktorý si niekto utvrdil ,
že je správny . Súdiť význam a estetiku je niečo ako vytvárať kresťanstvo ,
sektu . Neznamená to , že si nevypočujem názor ludí ktorý ma svojou prácou
presvedčili o tom , že sú dobrý …ale určite sa najdú aj taký ktorý na základe
svojich znalostí budú chceť pripomenúť do éteru svoju beztak bezvýznamnú
existenciu .
Vyrovnávanie so životom , s ludmi , s minulosťou
a budúcnosťou .
Nechcem
si kaziť svoju vstupenku na nádych len koli tomu , že to je okolo mňa na hovno
. Išiel som do obchodu , kúpil som si čokoládu . Život má býť mňam , život má
byť sladký a věci ktoré robíme by mali byť reflektovať náš personálny ideál . A
preto ma teraz napadol Jonathan Meese a jeho manifest …
Otváram
bránu do školy , otáram dvere . Paní vrátna mi podáva klúče bez toho aby som sa
jej pýtal a prichádzam do atelieru kde si napíšem niaky text o dnešnom ráne a
pustím sa do práce ktorá mi na tvári udrží úsmev .
Subscribe to:
Posts (Atom)