Radosť dochádza . Nálada ktorú som si vytvoril pred tým ako som nastúpil do tohoto autobusu vypršala a som vystavený realite ktorá ma čaká . Prečo som si niečo nezobral so sebou . Bál som sa? Človek zrejme netúži po policajnom výsluchu . Je tu dusno , malo miesta a cesta bude ešte dlhá . Vyčerpávajúca nuda. Paralizuje vás byť aktívnym . Fyzická činnost je absolútne vylúčená a mentálna je silno obmedzená . Rušné zvuky naplnujú celú komoru . Dvojradové jazdiace kino v ktorom ste núteny sedieť 16 hodín a čakat na film ktorý nepríde . Otravné zvuky krčiacich sa plastových obalov narušujú pre mňa nezaiteresované familiárne rozhovory ktoré ma nezaujímajú . Mal by som niečo napísať . Radšej . Nemyslím si ,že by som bol schopný urobiť niečo zlé a zvrátené . Podla spoločnosti ktorá vytvára hranice som zločinec , ale nemyslím si ,že som nebezpačný . Dážď , tma , ludia , tri aspekti z ktorých nevzniká dobrý drink . Predstava dobreho drinku je plážová pestrofarebná sranda ktora vás baví len na pohlad . Ale tento je iný , zlý ..lacný , nechutný . Je ako keby ste si v zlú noc , bez penazí s daždom a bez strechy kúpili pol deci vodky v plaste a pomali ju posrkávali 16 hodin čakajúc vo fronte aby ste sa pozreli na atrakciu 7 ročného amerického kozmonauta .Ostava mi jedna ticinka , jedno pivo , jedna bageta , jedna noc a jeden život . Šofér tohto šialeného plavidla je ako z iného sveta . Je nadmerne veľký , malé oči daleko od seba , myslím ,že to je dobrých 10cm . Malé uši , hlas ktorému nieje rozumieť dokým sa nerozčúli . Správa sa príšerne .Natoľko otrávený životom , že to prenáša na okolie . Ja zato nemôžem ,že sa mu táto cesta nepáči . V živote sa udeje vela situácii ktoré neplánujeme , ale pravda je -život máme taký aký si ho spravíme . Prečo sa teraz niekto nepostaví a nezačne nahlas kričat’ ? Prečo niekto nepovie tej príšere za volantom nech ide rýchlejšie , alebo či sa nato naozaj nevyjebe .Ústupky . Predsudky . Sociálny život .Spolunažívanie . Rešpektovanie sa . Inými slovami hranice . Hranice ktoré vytvorila spoločnosť aby vytvorili lepší svet . Sami vidíme ako ten svet funguje . Hranice ktoré nás nenútia rozmýšlať , kde sa stratila fantázia . Núti nás to byť slobodí len vo svojich mysliach . Nieje to zdravé , vytvára to schizofrenikov . Len blázon je slobodný . Nastala tá chvíla keď som unavený nad niečim rozmýšlať . Vyjebaný autobus . Zvuk motora a zápach ponožiek . Ženy ? Tie som si ani nestihol omrknúť . Myslím ,že to je aj tak jedno . Som oblečený ako psychopat a myslim ,že moje šance hlavne zatienuje autobusový záves za ktorým sa skrívam . 0:01 . prvá minúta nového dňa . Za desať hodín vytúpim z tohoto šialenstva .Čo budem robit? Teším sa na svoju mamu . Nato ako žije a kde žije .Cesta pokračovala strašne . Spal som len utržkovito , neustále ma prebúdzalo okno o ktoré som si búchal hlavu . Ponožky spolusediaceho pripomínali zápach tresky . Ráno bolo lepšie . Čím viac zastávok prišlo tým bol autobus prázdnejší . Nakoniec sme cestovali len piati ludia . Začalo svietiť slnko . Už od počiatku mesta bolo cítiť ,že sme v inom svete. Plachetnice, jazero , vychod slnka nad horami , čisté ulice . Mesto ktoré má hlbokú penaženku . Možno to stálo zato . Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .
