Den v ateliery

https://vimeo.com/39537787

Na text všichni jebou ...

Víkend

Zobudím sa s radostou

som tu , dýcham ...sám v byte

nepichám .

Blaho na tvári kým príde realita

bolesti, kŕče, zlé chvíle

pohlad do penaženky z ktorej vyletia motýle .

Poriadok v izbe kazia plastové tácky od číny

...neprijaté hovory od maminy .

So zapreným pohladom do zeme

skontrolovať účet ideme .

Paní je tam niečo ?

-áno pane , môžete nastaviť vaše špinavé dlane .

S úsmevom na tvári sa vydávam do ulíc

dôležitejšie je to čo chcem

ako to čo potrebujem .

Bríle, cígi , pičoviny

...veď mna dostihne pocit viny.

Kamarátka píše či nepôjdeme von

prečo nie , veď mi jebe ...

možno vylezieme na strom .

Jej orandžové okuliare a modrá bunda

...rýmuje sa mi stým len kunda .

Práveže proti nej nič nemám , je to milé dievča

len naňu zrejme nemám .

Sadneme si .

Daš si pivo ? Jedno , dve ?

jasné veď prečo nie ...

po chvíli peknej debaty

preberajúc ludské hodnoty ...

“Jakub a ako to máš s tými chlapcami ?”

Ticho, pýrenie nastalo

ale prečo , veď sa takmer nič nestalo ...

pokračujeme , smiech , cíga dohasne

ale tá otazka tu stále zostane .

Rozlúčenie ... bozk v nádeji

zostali sme pri objatí .

Čo teraz , bol to rýchli záver

hmm ... objednám si papier .

Čas ubiehal

zabil som ho tým ,že

som v hre pred policajtami utekal .

Papier som mal

dal som si ho kým som začal variť

... to som zvedavý ako sa budem zachvílku tváriť

Nepoznal som svoje meno

čo je život , k čomu je ego ?

čo je somnou

nespal som

...ale bol som zasnený do rýše snou .

Ráno prišlo

nevedel som čo je čas .

Jedlo tu bolo , ale nebol som hladný

zase raz .

A teraz sedím na pive a bíšem tieto príšerné

básne .

Dakujem mami

ved nieje to krásne ?

Slnečné ráno

Slnečné ráno

V samote a tichu

poznáva človek sám seba .

V posteli alebo rannom ruchu .

Každodené dialógy

zabijaju existenciu.

Sami sa stávame blázni

v progresi očakávanej pochvali.

Otroci budúcnosti

kazia slobodu a nádej

ale život ide nemenne dalej .

Pozerám pred seba do tmy nemoty

a dýcham v predstave ľudských

nadejí ...

sedim v Brne