Krok , tapeta a pád

Krok , tapeta a pád

Myslím , že v súčastnej dobe je celkom zbytočné malovať na základne niakych daných pravidiel . Taktiež si myslím , že by malba nemala zasahovať do komerčných učelov pretože ako to sledujem , tak v sučastnej dobe je umelec zavyslí na ľudoch ktorými viacmenej pohrdá a práve tato myšlienka sa mi spája s pôsobenim abstraktného expresionizmu .

Za okamžik , od ktorého môžeme abstraktný expresionizmus považovat za uznávaný umelecký smer , sa vedú spory : či už od konca štyridsiatych rokov , od obdobia okolo roku 1952 (tj. od výstavy “Fifteen Americans” v newyorkskom Muzeu moderného umenia ) , alebo len od polovice päťdesiaých rokov . Podla úvah Sergea Guilbauta sa abstraktný expresionizmus etabloval už v roku 1948 keď sa presadil “nový liberalizmus “ ktorého ideály úzko súviseli s avandgardnými dielami abstraktných expresionistov (sloboda, riziko, humanizmus ) . Dôležitým krokom bola taktiež smrť Jacksona Pollocka v roku 1956 . Smrť tohto významneho predstavitela navodila pocit , že vývoj hnutia bol dosiahnutý a trh s umením prejavil drastický vzrast cien za diela Pollocka a niektorých jeho súčastnikov .

Pokial však bereme integráciu abstraktného expresionizmu v hlavnom kultúrmon prúde , je dôležite zmieniť Marec 1953 . Vtedy boli v americkom časopise “Vogue” zverejnené módne fotografie , ktoré Cecil Beatin fotil koncom roka 1950 na výstave Jacksona Pollocka u Betty Parsonsovej . - a to pred obrazmy Pollocka . Je celkom možne , že Harold Rosenberg mal tieto fotky pred očami keď písal článok o “amerických Action Painters “ ktorý vyšiel v Novembri 1952 v “art news” . Rosenbergove články sú často citované , pretože práve on začal používať výraz “Action Painting” a rozšíril Pollockovú metaforu o plátne ako o “aréne v ktorej treba konať ” . Sú to predstavy , ktore sa dnes spajajú s obrazmy Franza Klinea , Wiliema de Kooninga ...

V skutočnosti sa však Rosenberg vyhol tomu , aby vo svojom texte uviedol meno niakeho umelca . Maliarstvo malo byť - z Rosenbergerovho existencializmom poznamenaného pohladu - miestom slobodného vyjadrenia individua vzdialeneho od spoločnosti .,ale v prostredí zvýšeneho konzumu sa stalo zbožie ako každé iné .

“ Obvyklý spôsob vyjadenia - kúpil som jednoho XY (namiesto zakúpil som obraz od jedného XY ) sa stal doslova skutočnosťou . “ Konštatoval Rosenberg . “ Človek ktorý začal sám seba znovu vytvárať , sa premenil na značkový tovar .”

Hrozilo však , že pre mladších umelcov , ktorí takmer mechanicky reprodukovali prvú generáciu hnutia , tak pre ich puplikum sa abstraktný expresionizmus stane dekorativnou banalitou . “Výsledok” ako triezvo konštatoval Rosenberg “je apokalypticka tapeta” .

Tendencia abstraktného expresionizmu stať sa módnym sa naplno prejavuje na fotografiach Cecila Beatona pre “Vogue” . Jeho predstavovanie elegantných fotomodeliek pred Pollockovým Drip paintings transfomovala tieto platna do určitej miery v “apokalypticku tapetu “ - pričom Pollock nevystupoval vôbec odmietavo v prítomnosti svojej osoby a svojich práci v masových a komunikačných médiach . Aj keď sa Rosenberg snažil pripísať novému americkému maliarstvu impuls politického odporu - nie úplne priamo revolučnosť - nemohol poprieť , že sa umelcova “aréna “ podstate omedzila na plátno .

Myšlienka umenia ako akcia spočíva na obrovskom práve umelca považovať za skutočné iba to , čo práve sám vytvára .

Preto si myslím , že nieje spravne mechanicky nadväzovať na zaužívané štýli . Umelec by mal skúmať a byť v istom smere niakym pomyselným bohom , pretože sám vytvára svoj svet a samého seba . Pretože maliarstvo sa vztahuje jak k umeniu , tak aj k životu . A ani jedno nejde vytvoriť .