500 years from now

FOR SALE !
Oil on canvas / 110 x 150 cm

Slepá ulička

Posledná noc na Zemi

Posledná noc na zemi 

S tmou by prichádzalo šielenstvo .

Noci bez spánku

udržujú túžbu a chtíč . 

Mozog vedomí si zánik 

odkríva charakter . 

Bolo by to peklo 

v ktorom sami sebou sme . 

V tme by bol pocuť 

krik 

nárek 

výstrel 

zúfalosť

žalospev droliacej sa architektúry 

snahu jednotlivcov udržujúcich mier.

Boli by sme blázni 

tak 

ako sme hlboko vo svojich dušiach . 

Strachom tak naplnení 

že sme ho prestali chápať.

Prechádzať sa po meste 

ožarovaný plameňom 

horiacich výloh.

Pozerať sa na záhubu nahých ludí 

...

náhodne šťastie  

z chute si užiť . 

Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .

Radosť dochádza . Nálada ktorú som si vytvoril pred tým ako som nastúpil do tohoto autobusu vypršala a som vystavený realite ktorá ma čaká . Prečo som si niečo nezobral so sebou . Bál som sa? Človek zrejme netúži po policajnom výsluchu . Je tu dusno , malo miesta a cesta bude ešte dlhá . Vyčerpávajúca nuda. Paralizuje vás byť aktívnym . Fyzická činnost je absolútne vylúčená a mentálna je silno obmedzená . Rušné zvuky naplnujú celú komoru . Dvojradové jazdiace kino v ktorom ste núteny sedieť 16 hodín a čakat na film ktorý nepríde . Otravné zvuky krčiacich sa plastových obalov narušujú pre mňa nezaiteresované familiárne rozhovory ktoré ma nezaujímajú . Mal by som niečo napísať . Radšej . Nemyslím si ,že by som bol schopný urobiť niečo zlé a zvrátené . Podla spoločnosti ktorá vytvára hranice som zločinec , ale nemyslím si ,že som nebezpačný . Dážď , tma , ludia , tri aspekti z ktorých nevzniká dobrý drink . Predstava dobreho drinku je plážová pestrofarebná sranda ktora vás baví len na pohlad . Ale tento je iný , zlý ..lacný , nechutný . Je ako keby ste si v zlú noc , bez penazí s daždom a bez strechy kúpili pol deci vodky v plaste a pomali ju posrkávali 16 hodin čakajúc vo fronte aby ste sa pozreli na atrakciu 7 ročného amerického kozmonauta .Ostava mi jedna ticinka , jedno pivo , jedna bageta , jedna noc a jeden život . Šofér tohto šialeného plavidla je ako z iného sveta . Je nadmerne veľký , malé oči daleko od seba , myslím ,že to je dobrých 10cm . Malé uši , hlas ktorému nieje rozumieť dokým sa nerozčúli . Správa sa príšerne .Natoľko otrávený životom , že to prenáša na okolie . Ja zato nemôžem ,že sa mu táto cesta nepáči . V živote sa udeje vela situácii ktoré neplánujeme , ale pravda je -život máme taký aký si ho spravíme . Prečo sa teraz niekto nepostaví a nezačne nahlas kričat’ ? Prečo niekto nepovie tej príšere za volantom nech ide rýchlejšie , alebo či sa nato naozaj nevyjebe .Ústupky . Predsudky . Sociálny život .Spolunažívanie . Rešpektovanie sa . Inými slovami hranice . Hranice ktoré vytvorila spoločnosť aby vytvorili lepší svet . Sami vidíme ako ten svet funguje . Hranice ktoré nás nenútia rozmýšlať , kde sa stratila fantázia . Núti nás to byť slobodí len vo svojich mysliach . Nieje to zdravé , vytvára to schizofrenikov . Len blázon je slobodný . Nastala tá chvíla keď som unavený nad niečim rozmýšlať . Vyjebaný autobus . Zvuk motora a zápach ponožiek . Ženy ? Tie som si ani nestihol omrknúť . Myslím ,že to je aj tak jedno . Som oblečený ako psychopat a myslim ,že moje šance hlavne zatienuje autobusový záves za ktorým sa skrívam . 0:01 . prvá minúta nového dňa . Za desať hodín vytúpim z tohoto šialenstva .Čo budem robit? Teším sa na svoju mamu . Nato ako žije a kde žije .Cesta pokračovala strašne . Spal som len utržkovito , neustále ma prebúdzalo okno o ktoré som si búchal hlavu . Ponožky spolusediaceho pripomínali zápach tresky . Ráno bolo lepšie . Čím viac zastávok prišlo tým bol autobus prázdnejší . Nakoniec sme cestovali len piati ludia . Začalo svietiť slnko . Už od počiatku mesta bolo cítiť ,že sme v inom svete. Plachetnice, jazero , vychod slnka nad horami , čisté ulice . Mesto ktoré má hlbokú penaženku . Možno to stálo zato . Tá príšerná cesta , diablom vytvorená pre mňa .

Den v ateliery

https://vimeo.com/39537787

Na text všichni jebou ...

Víkend

Zobudím sa s radostou

som tu , dýcham ...sám v byte

nepichám .

Blaho na tvári kým príde realita

bolesti, kŕče, zlé chvíle

pohlad do penaženky z ktorej vyletia motýle .

Poriadok v izbe kazia plastové tácky od číny

...neprijaté hovory od maminy .

So zapreným pohladom do zeme

skontrolovať účet ideme .

Paní je tam niečo ?

-áno pane , môžete nastaviť vaše špinavé dlane .

S úsmevom na tvári sa vydávam do ulíc

dôležitejšie je to čo chcem

ako to čo potrebujem .

Bríle, cígi , pičoviny

...veď mna dostihne pocit viny.

Kamarátka píše či nepôjdeme von

prečo nie , veď mi jebe ...

možno vylezieme na strom .

Jej orandžové okuliare a modrá bunda

...rýmuje sa mi stým len kunda .

Práveže proti nej nič nemám , je to milé dievča

len naňu zrejme nemám .

Sadneme si .

Daš si pivo ? Jedno , dve ?

jasné veď prečo nie ...

po chvíli peknej debaty

preberajúc ludské hodnoty ...

“Jakub a ako to máš s tými chlapcami ?”

Ticho, pýrenie nastalo

ale prečo , veď sa takmer nič nestalo ...

pokračujeme , smiech , cíga dohasne

ale tá otazka tu stále zostane .

Rozlúčenie ... bozk v nádeji

zostali sme pri objatí .

Čo teraz , bol to rýchli záver

hmm ... objednám si papier .

Čas ubiehal

zabil som ho tým ,že

som v hre pred policajtami utekal .

Papier som mal

dal som si ho kým som začal variť

... to som zvedavý ako sa budem zachvílku tváriť

Nepoznal som svoje meno

čo je život , k čomu je ego ?

čo je somnou

nespal som

...ale bol som zasnený do rýše snou .

Ráno prišlo

nevedel som čo je čas .

Jedlo tu bolo , ale nebol som hladný

zase raz .

A teraz sedím na pive a bíšem tieto príšerné

básne .

Dakujem mami

ved nieje to krásne ?

Slnečné ráno

Slnečné ráno

V samote a tichu

poznáva človek sám seba .

V posteli alebo rannom ruchu .

Každodené dialógy

zabijaju existenciu.

Sami sa stávame blázni

v progresi očakávanej pochvali.

Otroci budúcnosti

kazia slobodu a nádej

ale život ide nemenne dalej .

Pozerám pred seba do tmy nemoty

a dýcham v predstave ľudských

nadejí ...