Ráno s Hitlerom
Začalo to snom v ktorom som sa záhadne
ocitol v rozkvete tretej ríše . Bol som v lese a okolo mňa sa začali
zhromažďovať nemeckí vojaci . Zobrali ma do niakej budovy kde sa ma pýtali či
som špión atd. . Ja som rozmel im a oni mne . Po niakom čase prisiel Hitrel a
až vtedy som začal mať strach o svoj život . Tvrdil som , že som z budúcnosti
a jedinne čo ma zachránilo od streli do hlavy bola veta , že mu to dokážem .
Presunuli sme sa na záhradu kde som sním bol sám a začal som rozprávať všetko
čo ma napadlo spojitosti so prítomnosťou . Rozprával som mu o pregresse športu
, umenia a technológie . Vela krát ma zastavil a pýtal sa na konkrétne veci
ktoré som mu vysvetloval . Zdal sa byť velmi rozumný a začínal prímať fakt , že
som z iného časového obdobia . Mal som na jazyku vela viet , ale strach zo
smrti ma umlčal . Spýtal sa ma ako to dopadne s jeho vojnou a aké
postavenie má v mojej realite . Pretdým ako som začal tak som mu vysvetlil
moju situáciu našeho společného posedu . Povedal som mu nech to neberie zle ale
, že sa cítim ako by som bol zatvorený s tigrom
v klietke a čakal kým ma roztrhá . Privrel oči , pokrčil čelo a prikývol ,
že mám pokračovať . Povedal som mu , že vojnu prehrá , sám sa zabije a v historii
je pokladaný za najvačšieho vyvrhela . V tej chvíli som nerozmýšlel nad
zverstvami ktoré páchal . Pozeral som sa na neho ako spracováva informácie
ktoré som mu poskytol . Z oka mu vyšla slza . Rozprával mi o tom ako mu je
lúto ludí ktorý umierajú . –Chcel som vytvoriť lepší svet ,ale nikto to nechápe
. V tom sne , v tej chvíli to bola velmi emotívna chvíla . Držal sa
za hlavu a snažil sa vyrovnať so skutočnostou . Akoby niečomu porozumel ale
nikdy by to nepriznal . Uvedomil som si , že tam sním nebudem sedieť večne a
spýtal sa ho či nechce aby som ho obial . Prijal to …. A v jeho obiatí sa
mi rozslzili oči . Držal som ho a povedal som a povedal mu –sprav to najlepšie ako
vieš a vytvor lepší svet .
V tom okamihu som sa zobudil a pohoršene
rozmýšlel sám nad sebou . To zas bola uchylárna . Isiel som na balkón , zapálil
som si cigaretu a pozeral sa ako sneží na ludí . Rozmýšlal som nad svojou
existenciou , nad prechádzajúcimi ludmi a nad systémom ktorý nás obklopuje
velkými stenami .Vrátil som sa do postele otvoril si čokoládu a rozmýšlal nad
ludmi kterých mam rád . Nad mamou a jej životom , nad bratmi a ich rodinami ,
nad dievčatom ktoré lúbim a nad nad priatelmi kterých si vážim . Čokoláda bola
zjedená a začínal som mať pocit , že v posteli ležím zbytočne dlho .
Obliekol som sa a vyrazil do ulíc . Pustil som si royksopp alebo spravím to
takto..možno to bude fungovať - http://www.youtube.com/watch?v=b8o6uKm91No
– a pozeral som sa na padajúce snehové vločky
. Aj ked nechcem tak sa nevyhnem tomu aby som niak nereagoval na okolie .
Preplietam sa medzi ludmi v klzkých podmienkach a hovorím si ..“no jo .
život je len čas od boha v ktorom nám ukazuje aká je ludská existencia
zbytočná „ . Neviem prečo ale s touto vetou sa zhodujem len ked som sám v dave
. Pozorujem sneh jako dopadá na zem , jako keby to boli padajúce puzzle ktoré
pomali ale isto zapadajú do skádačky s obrázkom spoločnosti . Možno som
moc lahký nato aby som zapadol . Síce som z knihy –neznesitelná lehkost
bytí – prečítal tak 120 stran ..nejde aby som niečo nespomenul .
Čím je břemeno těžší,tím je náš život blíž zemi ,tím je skutečnější a pravdivější.Naproti tomu absolutní nepřítomnost břemene zpúsobuje ,že se člověk stáva lehčí než vzduch , vzlétá do výše, vzdaluje se
zemi ,
pozemskému bytí, stáva se jen napúl skutečný a jeho pohyby jsou stejně svobodné jako bezvýznamné .
Pozeral
som sa na sneh a rozmýšlal nad svojím životom . Neviem či si mám pokladať
otázku čo je správnejšie . Svet nieje tak čierno-biely ako sa na prvý pohlad može
zdať , ale úprimne mam radšej ked sneh pomali padá –narozdiel od toho ktorý už
je nasnežený . Aj som chcel nastúpiť na šalinu ,ale bavila ma představa , že
stúpam po prehnitej spoločnosti . Po ludoch ktorý nezmyselne hrabú na úkor druhých . Po ludoch ktorý zatváraju galerie , ničia
kultúru , prostredie ,príležitosť a deformujú budúcnosť . Smutné je natom ,že
aj ked niekto chce vytvoriť čin ktorý by bol prospešný, nájde sa vala odporcou
ktorý si svojou teóriou chcu vyhoniť ego . Žijeme vo svete ktorý je rozmanitý
názormi . Je nás vela a myslím , že ludstvo ako také sa nikdy navzájom
nepochopí . Je dobre dopadnúť na zem a hrať hru náhodného šťastia ? Je dobré
byť ?
Dohrala
mi pesníčka a ja som si uvedomil , že je jedno čo si o mne ludia pomyslia , je
mi jedno čo somnou bude . Chcem vytvárať veci slobodné a o ktorých budem sám
presvedčený ,že sú správne . Jebem na vzhlad a zmysel ktorý si niekto utvrdil ,
že je správny . Súdiť význam a estetiku je niečo ako vytvárať kresťanstvo ,
sektu . Neznamená to , že si nevypočujem názor ludí ktorý ma svojou prácou
presvedčili o tom , že sú dobrý …ale určite sa najdú aj taký ktorý na základe
svojich znalostí budú chceť pripomenúť do éteru svoju beztak bezvýznamnú
existenciu .
Vyrovnávanie so životom , s ludmi , s minulosťou
a budúcnosťou .
Nechcem
si kaziť svoju vstupenku na nádych len koli tomu , že to je okolo mňa na hovno
. Išiel som do obchodu , kúpil som si čokoládu . Život má býť mňam , život má
byť sladký a věci ktoré robíme by mali byť reflektovať náš personálny ideál . A
preto ma teraz napadol Jonathan Meese a jeho manifest …
Otváram
bránu do školy , otáram dvere . Paní vrátna mi podáva klúče bez toho aby som sa
jej pýtal a prichádzam do atelieru kde si napíšem niaky text o dnešnom ráne a
pustím sa do práce ktorá mi na tvári udrží úsmev .