predstavte si , ze je niaky kreator … dajme tomu priroda , ktora na zemi riesi veci vytvara druhy a deformuje krajnu atd . Budeme ho volat ujo Dávid . Tento ujo Dávid si jedného dna povedal , ze potrebuje niaku zabavu , potrebuje problem ktory by mohol riesit . Nevedel co ma robit . Neustale sa srkabal , hybal koli tomu litosferickymi doskami a ani nevedel ako a vytvoril kontinenty na ktorych teraz relaxujeme . hovirl si co stym spravim , chcem to zo seba prec . nechcem tento neprijemny pocit , stale sa skrabal a skrabal . Ujo Dávid nepoznal krém ktorym by sa natrel . Tak si povedal ze si vytvori nieco co ho toho svrbenia zbavi . Tak zasadil semienko ktore sa volalo Purgatorius . Specialne semienko . nejde totizto o niaku kvetinku ale o nas . Kedze porgatorius je myslim prvy primat . Chvilku si pockal . Pretoze ujo David ma uplne iny pojem o case ako my . Spravil si caj a ked sa zaseraz pozrel na zem tak z maleho semianka bol Australopithecus -to nemusim vysvetlovat - tak si zapol telku a pozeral ja neviem krok za krokom . A ked to skoncilo tak sa pozrel znova na svet a bol strasne spokojny . Jeho semienko vyrastlo do dokonalosti . Este predtym ako ho zasadil tak mal semienko v dlaniach a tichucko na neho dookola recitoval . "ropa ,diamanty, zlato , budete sa mat skvelo". Vedel , ze to su tie veci ktore ho stvali a svrbeli . My sme si preto vymysleli nazov nerastne bohatstvo . Ale ujo David je ku vsetkemu znami hlavne tym ze je velka kurva . Tusil , ze ked budeme pouzivat tieto zdroje tak ich vycerpame ale aj sa staneme uplnymi svinami a sami seba vyhladime z planety .Nebol si ale uplne isty tak si jedneho dna zobral par pokusnych ludi a spravil mali experiment . Zavrel jedneho cloveka do miestnosti kde bol cokoladovy kolac , tento clovek bol zdatny a kolac si zo zaciatku len obzeral , nevedel ci nahodou niekoho nieje . Druhy den sa zobudil na tom istom mieste a bol hladny . Vedel ze tam je len kolac ale nebol si isty ci ho ma zjest , preto objedol kolac len velmi nenapadne .O tyzden zostala z kolaca len polovica . a v tom ujo David pustil par ludi do tej istej miestnosti kde bol kolac . Clovek ktory tam bol prvy sa nechcel rozdelit , vedel ze je teraz viac ako vsetci ostatny a narokoval si pravo na kolac . Aj ked jemu nepatril . Mal sa lepsie a to ujovi Davidovi stacilo aby sa ujistil vo svojom test . Potom zobral tychto ludi a vratil ich na zem . Bolo mu to jedno a spinit sa snimi nechcel . Tyto ludia prisili na svet a zacali vytvarat nabozenstva . Ujo David prekrutil ocami a vyckaval kym uz konecne zacneme odstranovat tu neprijemnu bolest ktora ho trapila . Uz to bolo . Usmieval sa . Krical "ANO , ANO ! uz to prestava …ale este tam ! " Po nociach sa ujo David pozera na svojich milacikov , majitelov ropnych spolocnosti . Hladka ich ked spia . Rozprava im rozpravky o tom ako sa budu mat este lepsie . Ujo David bol predsa jedneho dna prekvapeny ked na zem dopadla prva atomova bomba , najprv ho to zaskocilo ale potom dostal pocit ktory mu velmi pripominal orgazmus . OOOOOO!!!! ESTE !!!! Milujem vas ludia , milujem . Hovori to totiz preto lebo vie co ho caka . V nasom porovnani je to ako keby vas vyfajcila slapka a vy jej z mocnym pohladom poviete "hah , a ty si si myslela ze ti zaplatim , zmizni" . Na zemi sa ale vytvorila skupinka ludi ktory si myslia ze by sme sa k zemi nemali spravat tak ako sa spravame , ale z tyh si ujo David starosti nerobi -ako rad hovori - je ich malo a nerobia srarosti . S usmevom caka ked uz na planete nebudeme a on konecne moze zacat riesit problemy na ktore tak znudene cakal , bude vytvarat , vychutnavat si svoju dokonalost , jeho zmysel pre farebnost a zit s pocitom ze mu vyslo vsetko tak ako si naplanoval . No nieje uzasny ten ujo David .
Monday, April 1, 2013
Saturday, February 23, 2013
Ráno s Hitlerom
Ráno s Hitlerom
Začalo to snom v ktorom som sa záhadne
ocitol v rozkvete tretej ríše . Bol som v lese a okolo mňa sa začali
zhromažďovať nemeckí vojaci . Zobrali ma do niakej budovy kde sa ma pýtali či
som špión atd. . Ja som rozmel im a oni mne . Po niakom čase prisiel Hitrel a
až vtedy som začal mať strach o svoj život . Tvrdil som , že som z budúcnosti
a jedinne čo ma zachránilo od streli do hlavy bola veta , že mu to dokážem .
Presunuli sme sa na záhradu kde som sním bol sám a začal som rozprávať všetko
čo ma napadlo spojitosti so prítomnosťou . Rozprával som mu o pregresse športu
, umenia a technológie . Vela krát ma zastavil a pýtal sa na konkrétne veci
ktoré som mu vysvetloval . Zdal sa byť velmi rozumný a začínal prímať fakt , že
som z iného časového obdobia . Mal som na jazyku vela viet , ale strach zo
smrti ma umlčal . Spýtal sa ma ako to dopadne s jeho vojnou a aké
postavenie má v mojej realite . Pretdým ako som začal tak som mu vysvetlil
moju situáciu našeho společného posedu . Povedal som mu nech to neberie zle ale
, že sa cítim ako by som bol zatvorený s tigrom
v klietke a čakal kým ma roztrhá . Privrel oči , pokrčil čelo a prikývol ,
že mám pokračovať . Povedal som mu , že vojnu prehrá , sám sa zabije a v historii
je pokladaný za najvačšieho vyvrhela . V tej chvíli som nerozmýšlel nad
zverstvami ktoré páchal . Pozeral som sa na neho ako spracováva informácie
ktoré som mu poskytol . Z oka mu vyšla slza . Rozprával mi o tom ako mu je
lúto ludí ktorý umierajú . –Chcel som vytvoriť lepší svet ,ale nikto to nechápe
. V tom sne , v tej chvíli to bola velmi emotívna chvíla . Držal sa
za hlavu a snažil sa vyrovnať so skutočnostou . Akoby niečomu porozumel ale
nikdy by to nepriznal . Uvedomil som si , že tam sním nebudem sedieť večne a
spýtal sa ho či nechce aby som ho obial . Prijal to …. A v jeho obiatí sa
mi rozslzili oči . Držal som ho a povedal som a povedal mu –sprav to najlepšie ako
vieš a vytvor lepší svet .
V tom okamihu som sa zobudil a pohoršene
rozmýšlel sám nad sebou . To zas bola uchylárna . Isiel som na balkón , zapálil
som si cigaretu a pozeral sa ako sneží na ludí . Rozmýšlal som nad svojou
existenciou , nad prechádzajúcimi ludmi a nad systémom ktorý nás obklopuje
velkými stenami .Vrátil som sa do postele otvoril si čokoládu a rozmýšlal nad
ludmi kterých mam rád . Nad mamou a jej životom , nad bratmi a ich rodinami ,
nad dievčatom ktoré lúbim a nad nad priatelmi kterých si vážim . Čokoláda bola
zjedená a začínal som mať pocit , že v posteli ležím zbytočne dlho .
Obliekol som sa a vyrazil do ulíc . Pustil som si royksopp alebo spravím to
takto..možno to bude fungovať - http://www.youtube.com/watch?v=b8o6uKm91No
– a pozeral som sa na padajúce snehové vločky
. Aj ked nechcem tak sa nevyhnem tomu aby som niak nereagoval na okolie .
Preplietam sa medzi ludmi v klzkých podmienkach a hovorím si ..“no jo .
život je len čas od boha v ktorom nám ukazuje aká je ludská existencia
zbytočná „ . Neviem prečo ale s touto vetou sa zhodujem len ked som sám v dave
. Pozorujem sneh jako dopadá na zem , jako keby to boli padajúce puzzle ktoré
pomali ale isto zapadajú do skádačky s obrázkom spoločnosti . Možno som
moc lahký nato aby som zapadol . Síce som z knihy –neznesitelná lehkost
bytí – prečítal tak 120 stran ..nejde aby som niečo nespomenul .
Čím je břemeno těžší,tím je náš život blíž zemi ,tím je skutečnější a pravdivější.Naproti tomu absolutní nepřítomnost břemene zpúsobuje ,že se člověk stáva lehčí než vzduch , vzlétá do výše, vzdaluje se
zemi ,
pozemskému bytí, stáva se jen napúl skutečný a jeho pohyby jsou stejně svobodné jako bezvýznamné .
Pozeral
som sa na sneh a rozmýšlal nad svojím životom . Neviem či si mám pokladať
otázku čo je správnejšie . Svet nieje tak čierno-biely ako sa na prvý pohlad može
zdať , ale úprimne mam radšej ked sneh pomali padá –narozdiel od toho ktorý už
je nasnežený . Aj som chcel nastúpiť na šalinu ,ale bavila ma představa , že
stúpam po prehnitej spoločnosti . Po ludoch ktorý nezmyselne hrabú na úkor druhých . Po ludoch ktorý zatváraju galerie , ničia
kultúru , prostredie ,príležitosť a deformujú budúcnosť . Smutné je natom ,že
aj ked niekto chce vytvoriť čin ktorý by bol prospešný, nájde sa vala odporcou
ktorý si svojou teóriou chcu vyhoniť ego . Žijeme vo svete ktorý je rozmanitý
názormi . Je nás vela a myslím , že ludstvo ako také sa nikdy navzájom
nepochopí . Je dobre dopadnúť na zem a hrať hru náhodného šťastia ? Je dobré
byť ?
Dohrala
mi pesníčka a ja som si uvedomil , že je jedno čo si o mne ludia pomyslia , je
mi jedno čo somnou bude . Chcem vytvárať veci slobodné a o ktorých budem sám
presvedčený ,že sú správne . Jebem na vzhlad a zmysel ktorý si niekto utvrdil ,
že je správny . Súdiť význam a estetiku je niečo ako vytvárať kresťanstvo ,
sektu . Neznamená to , že si nevypočujem názor ludí ktorý ma svojou prácou
presvedčili o tom , že sú dobrý …ale určite sa najdú aj taký ktorý na základe
svojich znalostí budú chceť pripomenúť do éteru svoju beztak bezvýznamnú
existenciu .
Vyrovnávanie so životom , s ludmi , s minulosťou
a budúcnosťou .
Nechcem
si kaziť svoju vstupenku na nádych len koli tomu , že to je okolo mňa na hovno
. Išiel som do obchodu , kúpil som si čokoládu . Život má býť mňam , život má
byť sladký a věci ktoré robíme by mali byť reflektovať náš personálny ideál . A
preto ma teraz napadol Jonathan Meese a jeho manifest …
Otváram
bránu do školy , otáram dvere . Paní vrátna mi podáva klúče bez toho aby som sa
jej pýtal a prichádzam do atelieru kde si napíšem niaky text o dnešnom ráne a
pustím sa do práce ktorá mi na tvári udrží úsmev .
Friday, December 28, 2012
really inside of me ?
part ..maybe one
Teplo..................................................................................................................................................................................................................................................................................... . Zima ........................................................................................ . Neviem ako začať ............ . Musia mať veci zmysel ? Myslím , že nie . K snoiefnpas asdnôwoebc ae . Ale kebyže píšem takto tak by ste mi asi nerozumeli .Aj tak to pravdepodobne nebudete čítať .
Bol piatok . Chcel som si kúpiť tenisovú raketu , bielu tenisovú raketu . Raketu v tvare tenisu . Ale bielu . Rozhodne bielu . Ale chýbali mi financie . Zapálil som si rukou cigaretu a rozmýšlal ako zarobím peniaze .
Pôjdem pracovat ? pôjdem na úrad ? budem predávať art ? art? budem sa predávat ?
Bol som rozhodnutý . Rozhodnutý ísť do vnútra ,pretože mi došla cíga . Sadol som si za počítač a pozrel sa kolko stoja prostitúti . Nebolo to nič moc , nič moc nato aby som si kúpil raketu . Ale za pokus to stálo . Mal som nato deň , teda noc . Jedinnú noc , jedinnú priležitosť si zarobiť . Zobral som to vážne . Pozrel som sa do zrkadla a povedal si “toto je ten okamih , toto je ta chvíla o ktorej ti všetci rozprávali “ .Jakub kedy vyrastieš , kedy už dostaneš rozum , kedy budeš dospelý . Cítil som príležitosť . Rozposlal som pár mailov so svojími nahými fotkami a dal kním komentár -Súrne dnes- . Fotenie bolo ťažké .
V dome bola len mama od ktorej som pomocť nechcel . Chcel som to zvládnuť sám . Zodpovedne . Vyzliekol som sa a pozrel do zrkadla . Nebolo to ono . Takto sa nepredáš chlapče . Dal som si na seba bratové tenisky a išiel sa omrknúť znova . Stále to nebolo ono . Ale bola tu zmena vyvolaná novými Adidaskami . Ešte to niečo chce . Dal som si na seba klobúk . Ano. Teraz to je dokonalé . Urobil som par klikov , drepov a odfotil sa . Mmm spravím vám to interaktívnejšie (pokial nerozumiete tak si to skúste nájsť ..fakt pomôže vám to v živote ) no . Dajte si tento link http://www.youtube.com/watch?v=VGFBBC4xPbM
Posunte to na prvú minútu a zapojte predstavivosť . A teraz som spravil .
JEDNU PÓZU ,
cvak....úsmev...blesk
DRUHU PÓZU,
a to istee
TRETIU PÓZU
vyzeralo to úžasne . .......................................................................................................................................................................
dobre ...
môžete to vypnúť .
Hneď sa mi ozvalo pár mužov ..teda ludí .. ale skôr mužov . Zaujal ma jeden kde stálo , že mi zaplatí viac ako kto koľvek iný . Prečo nie . Mal som svoje plány . Svoj ciel . Svoje predstavy . Riadim sa mottom “bez rešpektu pre svoj ciel” . a ja som ciel mal ..... mal . Napísal mi adresu a čas kedy a kde mám prísť . Poslal mi aj fotku . Zrejme kôli identifikacii ...ale keď sa mi načítal obrázok bol tam len penis . No . Povedal som si , ze to musi byť niaky kokot , ale nie v niakom urážlivom zmysle . Len to tak bolo . Obliekol som sa a s predstavou , že idem stretnúť niekoho kto vyzerá ako penis som nastupil do autobusu . Cesta bola výborna .
Vystúpil som a hladal adresu ..teda skôr číslo 35 . Pane neviete kde je dom s číslom 35 ? spýtal som sa jednej prechádzajúcej ženy . Vedel som ,že to je žena ale stále som mal v hlave záhadnú profilovku . Pozrela sa na mňa . Ja na ňu . Naše oči sa stretli . Stretli mmm v jednom pohlade . Našom . Ja a ona . Myslím , že tam nebol niekto iný . Asi. ....Ale to neviem lebo som pozeral na ňu . Povedala mi , ze mám ísť týmto smerom a ,že to nájdem . Išiel som . Mohla mi povedať kde sa mám zastaviť . Ale stihol som si to uvedomiť predtým ako som opustil ulicu . Myslel som na udicu .... aj teraz na ňu myslím . no to je jedno . Našiel som to . Pred vchodom stál niaky pán , pozrel som sa na neho a jednoducho ho ignoroval . Pozdravil ma . Ahoooj Kubenko (to je moc nick) Nevedel som prečo . Hneď ma napadlo pár vecí .
- Aj jemu som posielal fotky ? Poslal som to každému ? Čo keď som panic ?... Rozhodne ma nenapadlo , že to môže byť on . Vôbec nevyzeral ako fotka ktorú mi posielal . Bol to on . Dokonca čakal na mňa . Obial ma .
Predohra ? .... neviem . Išli sme k nemu do bytu . Posadil som sa do gauča , bol čierny , kožený , masívny, dobre sa na ňom sedelo ... neviem čo vás ešte zaujíma . Gauč .
Takto nevyzeral . Bol ..iný . Na stole mal pár zábavných časopisov ako ... Vlastne neviem aký casopis je zábavný . Mal ich na stole a mal na nich rozhodené lentilky tak mi to prišlo zábavné , ale odstupom času zisťujem , že to nemalo žiadnu spojitosť . Chvílu sme sa bavili o jeho živote . Bol to generál . Neviem čoho ale mal doma pár zbraní . Bol to generál zbraní . Zhasol a mne došlo , že sa už nechce rozprávať . Vypol telku na ktorú som sa nepozeral a sadol si pri mňa . Pozrel sa na mňa . Nemám rad pohlady do očí , človek na vás pozerá..asi niečo čaká a vám behá po rozume milión otázok čo asi chce tá osoba počuť . Povedal som mu...
“aha neviem čo príde ale fakt si to zariaď podľa seba , nemysli na mňa, nemysli čo si pomyslím ...sú to tvoje prachy ..ok ? “
Potešil sa a odišiel do niakej miestnosti . Chvílu tam s niečim buchotal a potom ma zavolal do spálne . Až keď som tam prišiel tak som zistil , že to je spálňa ale ...to chápete.. že ? .
Kľačal na posteli . Mal na sebe rúžovú masku nosorožca v rukách držal zlatú trúbku a bol nahý . Už som ho spoznával . To je úžasná úchylka pomyslel som si . Človek vám dá možnosť zahodiť záclonu spoločnosti a hneď vám vznikne scéna ktorú môžete namalovať . Povedal mi aby som išiel za ním ..tak som išiel . Teraz v skratke lebo ma to moc nebaví písať . Celá ta skurvená interpunkcia a pravopisné chyby . Lahol som si . Otvorili sme pár ovocných jogurtov , posipali sme sa trblietkami -tými malými pičovinami čo trblietajú ..trblietky ... a občas som hral na trúbku . Zapálil som si . Začal rozmýšľať .
no ...
hmm ...
.....
nič ma nenapadlo . S úsmevom mi dal peniaze . Obliekol som sa a išiel preč . Cestou domov som zašiel na ranajky . Dal som si dva steaky pez prílohy . Bol som dobre najedený . Teraz mi už len chýbalo jemne ...len spičkou jazyka ..oblízat packu vystrašenej líšky . Ale čašník sa tváril , že o žiadnej nevie . ...
Wednesday, December 5, 2012
Friday, October 26, 2012
26 10 19 16
bez ničoho by nebolo nič ...
prečítané kapitoly ktoré sa nedajú vytrhnúť
pocity ktoré sa nedajú ukradnúť ...
stránky kedy radosť a láska
striedajú trápenie...
chvíle kedy bolesť čaká na znamenie ...
postavy v knihe bez autora
čakáme kam nás príbeh zavedie ...
Sunday, September 23, 2012
22 23 09 12
Ocitáme sa v priestoroch obklopení prázdnymi objektamy
s reproduktorov počúvame našu meniacu sa náladu .....
Tvoríme v dojatí skrytej kamery
dúfame , že nás jedného dňa slávnych zobrazí .....
Úžasné svety v našich hlavách ,
pracou v realite nepoškvrnené ......
nevyrovnaní s pocitom viny ked laháme do postelí
tajme dúfame , že nás niekto zastrelí .......
Bojíme sa vyjadriť city
aj v situáciách kde sú zbytočné ........
premýšľame nad životom ...
ale pritom ho
ospravedlňujeme prítomnosťou......
Subscribe to:
Posts (Atom)













